Zdroj obrázku: Pixabay
Zaplatiť DPH vo faktúre svojmu dodávateľovi neznamená, že daňový úrad jedného dňa nemôže požadovať túto DPH „ešte raz“ z titulu ručenia za DPH. Dá sa tomu však predísť. Čo ručenie za DPH predstavuje a ako mu predísť sme sa opýtali daňovej poradkyne Mileny Rážovej zo spoločnosti Auditorea a advokáta Petra Marciša z advokátskej kancelárie NITSCHNEIDER & PARTNERS.
DPH je nepriama daň zo spotreby. Označuje sa ako neutrálna daň, tzn., že sa síce vyberá na svojich jednotlivých stupňoch, ale zaťažiť má až konečného spotrebiteľa. Ako potom môže dôjsť k situácii, že daňový úrad rozhodne, aby DPH za dodávateľa uhradil jeho odberateľ? Veď ten mu túto DPH predsa už uhradil vo faktúre.
DPH je daň, ktorá je harmonizovaná na európskej úrovni a slovenský zákon o DPH je v podstate implementáciou Smernice o DPH. Tvorcovia európskej legislatívy v čl. 205 Smernice o DPH dali štátom možnosť, aby do svojich lokálnych zákonov zaviedli aj inštitút tzv. ručenia za DPH, čiže aby zadefinovali za akých okolností ručia aj iné osoby spoločne a nerozdielne za odvod DPH, ak ju neodvedie osoba, ktorá je povinná. Tento inštitút je týmto posvätený a teda legálny.
Na Slovensku doteraz mohlo odberateľovi (osobe na predchádzajúcom stupni) vzniknúť ručenie za daň uvedenú na faktúre vtedy, ak ten, kto ju mal správcovi dane odviesť ju v zákonnej lehote neuhradil (úplne alebo čiastočne) a odberateľ mal a mohol vedieť, že k úhrade dane správcovi dane nedôjde. So slovným spojením „mal a mohol vedieť“ sa možno stretnúť v súdnych rozsudkoch pomerne veľmi často najmä v súvislosti s daňovými podvodmi. Tam sa doteraz nedá všeobecnou definíciou povedať, čo by to presne malo predstavovať. Pre účely ručenia sa však „mal a mohol vedieť“ v zákone zadefinovalo presne a iba v týchto prípadoch ide o situáciu, kedy môže správca dane ručenie aplikovať.
Do konca roka 2021 to boli dve situácie. Prvou situáciou, ktorá mohla založiť ručenie bolo ak na faktúre uvedená protihodnota je evidentne bez opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka. Druhou, ak povedzme išlo o transakciu medzi osobami, ktoré mali spoločného štatutára, spoločníka apod. Od 1.1.2022 pribudla tretia situácia: faktúra (protihodnota) nebola uhradená na účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený na stránke finančnej správy v zozname oznámených bankových účtov.
Čo táto novinka v ručení znamená? Ako má od 1.1.2022 teda odberateľ postupovať?
V deň poukazovania platby za faktúru so slovenskou DPH by si mal odberateľ skontrolovať, či účet, na ktorý ide podľa faktúry alebo zmluvy platiť je v zozname oznámených bankových účtov. Nestačí si to skontrolovať v deň, keď príde faktúra do firmy, alebo keď o nej účtovník účtuje, ale musí ísť o kontrolu v deň platby.
V Česku už taká povinnosť platiť na účty registrované k DPH je, ale čo ak platí slovenská spoločnosť na český účet, ktorý nie je registrovaný k DPH na Slovensku a naopak? Na čo si dať pozor? Čo sa smie?
V prvom rade si treba uvedomiť, že toto všetko sa týka iba takej situácie, kedy sa platí faktúra, na ktorej je uvedená slovenská DPH – nejedná sa teda o situácie, kedy napríklad slovenská spoločnosť platí českému dodávateľovi faktúru za službu, na ktorej nie je slovenská DPH pretože ide napríklad o službu s prenesením daňovej povinnosti na odberateľa do štátu, kde má odberateľ sídlo.
Situácia, ktorú popisujete, že by česká spoločnosť vystavovala slovenskej spoločnosti – podnikateľovi – faktúru so slovenskou DPH by podľa mňa nastať nemala – slovenský zákon totiž obsahuje ustanovenie, podľa ktorého ak zahraničný dodávateľ dodáva tovar alebo službu s miestom dodania na Slovensku podnikateľovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku, uplatní zahraničný dodávateľ pri fakturácii tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 slovenského zákona o DPH. Tzn. česká spoločnosť, ktorá fakturuje napríklad stavebný dozor na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na Slovensku slovenskému podnikateľovi (či už platiteľovi alebo neplatiteľovi), nebude na faktúre uvádzať slovenskú DPH, hoci miesto dodania je na Slovensku, ale uplatní tento tzv. tuzemský prenos podľa § 69 ods. 2. Myslím, že niečo obdobné má zavedené aj Česká republika.
Môže však nastať situácia, že by službu alebo tovar s miestom dodania na Slovensku česká spoločnosť dodávala spoločnosti, ktorá nemá na Slovensku sídlo a nebolo by teda možné aplikovať prenos zo zahraničného dodávateľa na slovenského podnikateľa a súčasne by nebolo možné aplikovať žiadne špeciálne ustanovenie o prenesení daňovej povinnosti v § 69 ods. 12 slovenského zákona o DPH. Česká spoločnosť by v takomto prípade – napríklad stavebný dozor na slovenskej nehnuteľnosti dodaný inej českej spoločnosti – musela tejto inej českej spoločnosti fakturovať so slovenskou DPH. Takáto situácia ale znamená, že česká spoločnosť sa pred takýmto dodaním mala na Slovensku registrovať pre DPH (§ 5 – zahraničná osoba) a pri registrácii oznámiť slovenskému daňovému úradu číslo účtu, ktorý bude v súvislosti s príjmami s miestom dodania na Slovensku používať – pokojne aj český bankový účet. Zahraničná spoločnosť, ktorá bude potom takúto faktúru so slovenskou DPH uhrádzať českej spoločnosti na jej český účet, by si mala overiť, či tento český účet je v zozname na stránke slovenskej finančnej správy.
Ak to mám zhrnúť, akonáhle akákoľvek spoločnosť – česká, slovenská, poľská, platí dodávateľovi či už slovenskému alebo zahraničnému, faktúru, na ktorej je slovenská DPH, mala by, ak nechce za túto DPH slovenskej finančnej správe ručiť z tohto titulu, overovať, či účet, na ktorý ide platiť sumu so slovenskou DPH, je v čase poukazovania platby zverejnený na stránke slovenskej finančnej správy (oznamuje sa aj účet vedený zahraničnými poskytovateľmi bankových služieb, čiže pokojne môže ísť o situáciu, kedy česká spoločnosť uhrádza inej českej spoločnosti faktúru so slovenskou DPH na český bankový účet – tento by sa mal nachádzať v zozname slovenskej finančnej správy. Ak sa tam nenachádza, je to pre odberateľa problém).
Treba mať dôkaz o tom, že účet, na ktorý sa platilo bol v deň poukazovania platby v zozname na stránke finančnej správy?
Finančná správa vydala tlačovú správu, že nie je potrebné robiť si tzv. „printscreen“ obrazovky, pretože oni predsa zoznamy archivujú. Finančná správa mala potrebu takúto správu vydať asi preto, že aj iní mali podobné skúsenosti ako my, že zoznamy, odpovede na FAQ apod. sa dokázali na stránke finančnej správy bez stopy zmeniť a teda po týchto skúsenostiach si roky robíme tzv. „printscreeny“ alebo inak archivujeme rôzne dôkazy, čo bolo naozaj v predmetnom čase na stránke finančnej správy.
Chcem veriť, že toto v tomto prípade netreba. Dovolím si však protiotázku: „Ak by Vám jedného dňa – napr. o 4 roky – prišlo rozhodnutie, že máte zaplatiť DPH za dodávateľa z titulu ručenia, pretože on DPH neodviedol a keďže ste mu neuhradili na účet, ktorý bol v čase úhrady na stránke finančnej správy. Vy budete presvedčený, že účet, na ktorý ste platili, tam v ten deň bol. Nemáte o tom, ale dôkaz. Vypýtate si teda archív od finančnej správy? Bez toho, aby som chcela čokoľvek naznačovať, to určite nie, ale myslíte si, že Vám príde dôkaz vo Váš prospech?“
Za mňa teda určite odporúčam zavedenie nejakej formy archivácie – účtovné systémy takéto zoznamy dokážu importovať a spolu s celým účtovníctvom zálohovať a pod. Zaberá to čas a priestor? Určite. Príde mi to ale stále efektívnejšie ako riešiť prípadný problém s ručením.
Dá sa ručeniu vyhnúť?
Najefektívnejší spôsob ako sa pred vznikom ručenia brániť je mať dôkazy o tom, že k situácii, ktorá zakladá ručenie nedošlo – cena nebola neprimeraná, účet v čase platby bol zverejnený atď.
Od 1.1.2022 bol zavedený ešte ďalší spôsob, ako sa dá ručeniu „vyhnúť“ – dodávateľovi sa zaplatí len základ dane a DPH sa odvedie na účet vedený pre dodávateľa správcom dane – zoznam týchto účtov je tiež od 1.1.2022 zverejňovaný na stránke finančnej správy. Ide o tzv. osobitný spôsob úhrady dane – § 69c zákona o DPH – nazývaný aj splitpayment.
Nenesie však takáto úhrada priamo na účet finančnej správy riziká v zmluvných vzťahoch? Opýtali sme sa p. Marciša, z advokátskej kancelárie NITSCHNEIDER & PARTNERS.
Alternatíva úhrady DPH priamo na účet správcu dane vedeného pre dodávateľa sa v určitých situáciách pre odberateľa javí skutočne ako najbezpečnejšia, nakoľko ňou odberateľ úplne eliminuje riziko svojho ručenia za odvedenie DPH dodávateľom. Naopak pri platbe na bankový účet dodávateľa, a to aj na ten, ktorý je zverejnený v zozname bankových účtov vedenom finančnou správou, toto riziko stále existuje, keďže ručenie môže nastať aj z iných dôvodov (napr. spomínaná neopodstatnene vysoká alebo nízka fakturovaná suma).
Aj platba na účet správcu dane však môže mať svoje úskalia, a to predovšetkým z pohľadu zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Napríklad, ak zmluva medzi dodávateľom a odberateľom platbu na účet správcu dane nepredpokladá, mohol by sa odberateľ neuhradením celej fakturovanej sumy (vrátane DPH) na účet dodávateľa teoreticky dostať do omeškania voči dodávateľovi. To by mohlo viesť k vzniku sankčných nárokov (napr. úroku z omeškania), či dokonca k možnosti dodávateľa od zmluvy odstúpiť.
Čo by ste odporúčali klientom, čo uvádzať do zmlúv, aby tieto riziká nevznikali?
Aby sa klienti neocitli v situácii, že pri splitpaymente de facto splnili daňovú povinnosť za svojho zmluvného partnera, ale tento zmluvný partner si voči nim napriek tomu uplatňuje zmluvné nároky, odporúčame do zmlúv (najmä s neoverenými obchodnými partnermi) výslovne uviesť možnosť úhrady DPH na účet správcu dane s tým, že takáto platba sa považuje za riadne plnenie v prospech dodávateľa. Zároveň je vhodné v zmluve upraviť práva a povinnosti strán pri prípadnom zániku zmluvy a záväzku strán vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia.
Vo všeobecnosti v súvislosti s ručením za úhradu DPH odporúčame odberateľom v zmluvách požadovať vyhlásenie dodávateľa v tom zmysle, že neexistujú dôvody vzniku ručenia a že v prípadne vzniku ručenia je dodávateľ povinný nahradiť odberateľovi všetky náklady, ktoré v tejto súvislosti odberateľovi vzniknú.
DĚKUJEME ZA ODBORNÉ ZPRACOVÁNÍ TÉMATU:
Auditorea
Auditorea je daňovo poradenská účtovná a audítorská firma pôsobiaca na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica), v Rakúsku (Viedeň) a Českej republike (Brno). Okolo 40 profesionálov hovoriacich nemecky, anglicky, slovensky, česky a maďarsky s radosťou a v tak povediac rodinnej atmosfére poskytuje široké spektrum služieb domácim spoločnostiam, medzinárodným koncernom, ako aj jednotlivcom a začínajúcim podnikateľom z rôznych odvetví. Auditorea je členom medzinárodnej siete SFAI, čím vie zabezpečiť know-how kdekoľvek sa rozhodnete investovať. Staňte sa našou súčasťou.
Milena Rážová
Daňový poradca, člen SKDP, v oblasti účtovno-daňových služieb pôsobí od roku 1991, absolvent Masarykovej Univerzity v Brne , Ekonomickej univerzity Bratislava. Venuje sa komplexnému daňovému posudzovaniu tzn. nastavovaniu z pohľadu všetkých daní, ktorých sa môže predmetná transakcia týkať a daňovému due dillgence. Špeciálnou oblasťou jej záujmu sú daňové kontroly a obhajoby. Hovorí česky, slovensky, bulharsky, nemecky, anglicky.
AK NITSCHNEIDER & Partners
NITSCHNEIDER & PARTNERS je nezávislá slovenská advokátska kancelária s medzinárodnou pôsobnosťou. Od založenia v roku 2004 si vybudovala vysokú mieru špecializácie najmä v oblasti pracovného práva, práva duševného vlastníctva a v oblasti reklamného a mediálneho práva. Okrem týchto oblastí kancelária poskytuje právne služby vo všetkých hlavných oblastiach obchodného práva, a to najmä v oblasti fúzií a akvizícií, nehnuteľností a stavebníctva, bankovníctva a financií, práva obchodných spoločností, či pri zastupovaní klientov v správnych a súdnych konaniach, vrátane konkurzov a reštrukturalizácií. V roku 2021 sa kancelária stala členom Slovenskej FinTech asociácie a členom Slovak Compliance Circle.
Peter Marciš je partnerom advokátskej kancelárie NITSCHNEIDER & PARTNERS. Jeho špecializáciou je oblasť M&A transakcií, nehnuteľnostných projektov a práva obchodných spoločností. Odkedy sa kancelária stala členom GALA – Global Advertising Lawyers Alliance, venuje sa intenzívne aj reklamnému a mediálnemu právu, v rámci ktorého poskytuje právne poradenstvo nadnárodným korporáciám, medzinárodným aj lokálnym reklamným agentúram a zadávateľom reklamy naprieč sektormi trhu.
Autor